Čerstvo korunovaný Dane Henry z Austrálie, juniorský majster sveta WSL, sa vezie na viac než len víťaznej vlne. V tomto rozhovore hovorí o rozhodujúcich momentoch na poslednú chvíľu, nečakaných prekážkach a nastavení mysle, ktoré ho vynieslo na svetový vrchol. Od otravy jedlom a psychických kríz cez tlak v deň finále a život na súťažnom okruhu až po udržanie energie pri ceste za najvyšším cieľom – tento rozhovor bez príkras ukazuje, čo je naozaj potrebné na to, aby sa človek stal majstrom sveta.
Dane! Nedávno si sa stal juniorským majstrom sveta WSL (Svetovej surfovej ligy). Aká bola úplne prvá myšlienka, ktorá ti prebehla hlavou, keď si počul záverečný signál?
Veľmi živo si spomínam na svoju prvú myšlienku. Tak trochu som sa zasmial a pomyslel si: „No teda, som majster sveta, sakra.“ Bol to šialený pocit, veď o tomto víťazstve som snívalpo toľkých rokoch. Keď zaznel signál, zaliala ma obrovská úľava.
Už si získal tituly majstra sveta ISA (Medzinárodnej surfovej asociácie) – ako sa tento radí medzi ne?
Už mám za sebou tri takéto zážitky. Prvým bol môj titul majstra sveta ISA U18 z roku 2024 a ten bol najemotívnejší. Celé popoludnie som nedokázal prestať plakať, pretože to bol obrovskej súťaže sa všetko zrazu vyvalilo. Potom prišiel môj druhý titul ISA, ktorý v kategórii Open v roku 2025, bol zvláštny. Prišiel som s pocitom, že by som mal vyraziť a pripraviť sa na ďalšiu rozjazdu. Ukázalo mi to, v akom psychickom rozpoložení som bol vďaka čomu som tú súťaž zvládol a vyhral. Pri juniorskom svetovom titule WSL pri titule to bol čistý pocit šťastia. To, že tam so mnou boli tréner a mama, bolo taká výnimočná a víťazstvo v tej súťaži mi prinieslo radosť, akú som ešte nikdy cítil. Všetky tieto zážitky boli pre mňa rovnako výnimočné.
Keď sa obzrieš späť, čo bol najťažší moment na ceste k tomuto titulu?
Počas pobytu na Filipínach som narazil na niekoľko prekážok. V noci pred pred prvým kolom som celú noc vracal z otravy jedlom a mal som na druhý deň som mal celý deň poriadnu horúčku, no aj tak sa mi podarilo vyhrať rozjazdu prvého kola. Navyše, prvý týždeň som tam bol sám a niekoľko mojich surfov nebolo darilo, čo ma priviedlo do určitej psychickej špirály, akú som ešte nikdy zažil, vrátil som sa k základom a prekonal som to, čo Myslím, že mi to pomohlo dostať sa do víťazného rozpoloženia, ktoré som potreboval na výhru na takých veľkých podujatiach.
Bola pred podujatím alebo počas neho nejaká rozjazda či rozhodnutie, ktoré definovali tvoj boj o titul?
Rozhodne, semifinálová rozjazda bola pre mňa veľmi dôležitá. Keďže mi zostali tri jazdy dni predtým ma nabudili viac než kedykoľvek predtým pred rozjazdou (a k tomu iné motívy), ale získanie buzzer beatera v posledných 10 sekundách mi naozaj upevnilo víťazné nastavenie mysle, akoby si ma vybral oceán, a vedel som, že si ho prenesiem aj do finále finále, v ktorom som sa cítil neporaziteľne.
Veľké medzinárodné podujatia môžu byť náročné. Ako zvládaš tlak, keď keď ide o všetko?
Už som zažil finále na niektorých z najväčších podujatí v juniorskej aj dospelej kategórii surfovania a z týchto chvíľ som sa veľa naučil. Zapisoval som si, čo som cítil, pocitom v danej chvíli a zapamätaním si ho, aby som si naň spomenul, keď sa nabudúce ocitnem v takej situácie. Osobne mám ten tlak v takých chvíľach rád. Myslím, že som si naň trochu zvykol som na tom pocite závislý, takže keď sa počas jazdy naskytne taká príležitosť, som odhodlanejší než kedykoľvek predtým splniť úlohu a ukázať, čo dokážem.
Aký dôležitý je tréning oproti inštinktu, keď pádlovaním vyrážaš na vlny? Zdá sa, že tvrdo trénuješ, no pri surfovaní sa riadiš inštinktom…
Pre mňa je to neustále hľadanie rovnováhy medzi oboma. Pred súťažou tvrdo pracujem, aby som dostať telo aj myseľ do správneho rozpoloženia, aby som po začiatku súťaže nemusel začínať pochybovať o svojej príprave a môžem sa viac spoľahnúť na inštinkt vo vode.
Neustále cestuješ, trénuješ a súťažíš – ako vyzerá tvoj „bežný“ deň na cestách?
Neberiem to zložito. Každý deň pred súťažou si skoro ráno zasurfujem na na miesto konania súťaže, potom sa vrátim, dám si raňajky, idem k sebe a pustím si na hodinu či dve pustím seriál alebo nejaké video na YouTube. Potom buď zmeškám poludňajšie surfovanie, a zájsť na obed, ale ak sú dobré podmienky, vyberiem sa von, naobedujem sa a potom sa popoludní vrátim do vody večer si ešte na chvíľu vybehnem. Rád využívam voľný čas medzi súťažami, asi priveľa času pri obrazovke, ale keď mám dobrý seriál, naozaj ma upokojí a uvoľní mi telo.
Čo fanúšikovia nevidia alebo si neuvedomujú o zákulisí života na cestách?
Cestovanie je vlastne hrozné! (Smiech) Keď prídem domov, veľa ľudí za mnou príde a spýta sa, kam sa chystám ďalej, a že cestovať po celom svete musí byť úžasné. Aj je, ale lietadlá, letiská a sedadlá v lietadle ma prenasledujú v nočných morách. Nepoznám veľa profesionálnych športovcov, ktorí by radi nastupovali do lietadla, a tí, čo to majú radi, vždy cestujú v biznis triede! (Ďalší smiech) Čím dlhšie som preč z domu, tým viac mi domov chýba. Preto je pre mňa teraz pobyt doma na Gold Coast taký výnimočný a neberiem ho ako samozrejmosť.
Kto alebo čo ťa motivuje ďalej sa zlepšovať, aj po takomto víťazstve?
Vnútorne ma ženie túžba po veľkých úspechoch, ktorá ma po každom veľkom okamihu motivuje pokračovať.
Navyše ma myšlienka na zisk otvoreného titulu majstra sveta WSL a na to, že sa stanem titul majstra sveta mi vždy spôsobí zimomriavky, čo ma ešte viac motivuje dostať sa tam jedného dňa.
Ako sa po prehre alebo náročnej jazde mentálne vzchopíš?
Počas svojej krátkej kariéry som sa naučil prehrávať, čo mi pomohlo dosiahnuť vo väčšine rozjázd, v ktorých sa veci nevyvíjajú podľa mojich predstáv. Prehru vnímam ako príležitosť učiť sa. poučiť sa. Prvých šesť mesiacov minulého roka som iba prehrával. Na pár súťažiach som robil hlúpe chyby a prisahal som si, že ich už nikdy nezopakujem. Práve tieto prehry mi pomohli vyhrať posledných pár súťaží, pretože nastali chvíle, keď som mohol urobiť tú istú hlúposť, ale spomenul som si, v čom bola chyba, a v tej chvíli som to napravil.
Aké nové možnosti ti tento titul majstra sveta otvára?
Tento titul majstra sveta mi otvára novú a vzrušujúcu cestu v Challenger Series. Prechádzam z veľkej ryby v malom rybníku na malú rybu vo veľkom jazere. To o to viac ma to motivuje zaútočiť na turné ako outsider a preveriť svoje surfovanie proti tým najlepším.
Na čo sa najviac tešíš, keď sa približuješ k Championship Tour?
Teším sa, že navštívim nové miesta, napríklad Ballito v Južnej Afrike a Saquaremu v Brazílii. Pozeral som veľa zostrihov z Challenger Tour a mám pocit, že mi to tam na surfovanie bude veľmi vyhovovať. Dúfam, že tento rok bude v pláne Challengeru stále aj Pipe a že si tam zasurfujem, keď bude vo vode len pár ďalších chalanov.
Keď natáčaš rozjazdy, zostávaš v kontakte s trénermi a oddychuješ, akú aký dôležitý je pre teba telefón na cestách?
Myslím si, že ja aj mnohí ďalší mladí súťažiaci sme od telefónov tak trochu závislí naše telefóny, takže sú na cestách naozaj dôležité. Na telefóne robím takmer všetko najmä v lietadlách na telefóne pozerám seriály a zostávam v kontakte so všetkými a predovšetkým počúvam hudbu.
Stalo sa ti niekedy, že si pre vybitú batériu takmer prišiel o niečo dôležité?
Nestalo sa mi, že by ma vybitá batéria pripravila o niečo dôležité, okrem možno keď som nechtiac nechal priateľke telefón odomknutý (smiech), ale párkrát sa mi stalo, že sa mi telefón vybil tesne pred dlhým letom. Vopred som si stiahol svoje obľúbené filmy a musel som sa uspokojiť iba s filmami vo francúzštine na obrazovke na operadle sedadla!
Ako ti spoľahlivý zdroj energie na cestách (napríklad mophie) zapadá do súťažnej a cestovnej rutiny? A ktorý produkt mophie máš najradšej?
Vždy mám pri sebe powerbanku mophie. Striedam tieto modely: bezdrôtovú PowerStation so stojanom do lietadla, aby som mohol na telefóne pozerať čokoľvek, PowerStation Plus s integrovanými káblami a klasickú PowerStation na cesty a potom nástenná nabíjačka Speedport na doma, aby som mohol naraz nabíjať štyri rôzne zariadenia raz a všetky sa nabijú na plnú kapacitu asi za 30 minút.

Čo pre teba znamená Power On?
Pre mňa Power On znamená byť vždy na vrchole svojich možností a udávať smer rýchlosťou a silou. Snažím sa takto fungovať vo vode aj mimo nej a mať pri sebe mophie to, že ma podporuješ a zdieľaš rovnaké motto, mi dodáva istotu, že som vždy naplno zapnutý.
Ďakujem, Dane. Zapnúť.


















